PRE DOSPELÝCH/DRUHÝ IMPULZ

 

Do konkurzu sa prihlásilo viac ako dvadsať divadiel a súborov z rôznych častí Európy, vrátane štyroch zo Slovenska (BBD Bratislava, BD Žilina, Odivo BB, VŠMU, BDNR BB a Divadlo Feder). Zaujímavou vzorkou boli odporúčania fínskej proveniencie od Lotty Nevalainen,[1] mimochodom práve na festivale v Charleville-Mézièrs, F,  v r. 2017 jedným z fokusov bola prezentácia fínskeho bábkového divadla. Špecifickou bola ponuka od španielskej ambasády, ktorá nám na výber poskytla zoznam s inscenáciami všetkých žánrov pre všetky vekové kategórie. Tento zoznam bol veľmi užitočný kultúrny počin, je to aj netradičný prejav podpory divadlám, žiaľ, prišiel neskoro. Silnou bola vzorka piatich nemeckých divadiel/súborov s tvorbou pre dospelých. Niektoré sa prihlásili samostatne, o iných sme dostali informácie od režisérky a riaditeľky bábkového divadla v Cvikove Moniky Gerbóc. Pútavou produkciou bolo predstavenie Army of Fuckers skupiny Lovefuckers z Berlína. Protivojnová pacifistická pohybová hra mladej ženy v kombinácií s počítačovými a filmovými vstupmi. Všetky produkcie nemeckých divadiel boli zaujímavé, či už svojou koncepciou, alebo výpravou a hereckou interpretáciou.  A každá z nich by obstála vo festivalovej konfrontácii. Javí sa, že repertoár nemeckých divadiel je živší a bohatší smerom k tínedžerskému a dospelému publiku v porovnaní s tvorbou ostatných krajín. Je omnoho viac angažovanejší a politicky zafarbený, ako sme u nás zvyknutí. Veľké množstvo kabaretných komediálnych výstupov bolo súčasťou prihlášok do konkurzu, rovnako ako rôznorodé výtvarné asociatívne pokusy bez príbehu, s dôrazom na hry s materiálom. (Staro)novým objavom bola pre nás čierne komédia, respektíve horor so zakrytým vodením (s bravúrne zvládnutou animáciou) Dom v podaní dánskej skupiny Sofia Krog Theater na festivale v Silkeborgu. Hororová bábková šou zožala mimoriadny úspech a bola vykúpená na niekoľko rokov dopredu. Česká vzorka s večernými produkciami súvisela predovšetkým so školskými produkciami DAMU, Praha. Absolventské predstavenie DAMU z KALDu Barunka is leaving z r. 2017 nás prekvapilo svojou zrelou hereckou výpoveďou a premysleným režijným tvarom. Novinkou pre nás bola tvorba Waxwing Company z Prahy. Predmetom diskusie sa stali dve slovenské predstavenia, Stopy minulosti (ODIVO) a Babie leto (BDNR BB), ktoré v sebe niesli potenciál nezvyčajnej témy i spracovania. Nakoniec sme zúžili festivalové nominácie na dve iné slovenské produkcie, v ktorých prevládalo viac bábkarských prvkov, než v uvedených hrách.

Na základe prihlásených predstavení možno konštatovať, že ponuka a pestrosť večerných predstavení bábkových súborov sa mierne zvýšila. Zisťujeme, že je čoraz viac pokusov o tvorbu pre túto vekovú kategóriu, aj keď stále ide o menšinovú tvorbu v ponuke bábkových divadiel a súkromných skupín (vyjmúc slovenské zoskupenia Teatro Tatro a Med a Prach, tie sa však do konkurzu festivalu neprihlásili). Tento ročník v konkurze prevládali angažované témy, na druhom mieste v poradí záujmu ostávajú hry z klasického repertoáru činohry (napr. W. Shakespeare a pod.) Treba priznať, že ani jedna inscenácia zo vzorky konkurzných predstavení nebola „čistým“ bábkovým divadlom so zakrytým vodením. V našich zemepisných šírkach tento typ divadla praktizuje akurát Alfa Plzeň.[2] Skôr išlo o kombinácie rôznych divadelných znakov v jednej kompozícií (spojenie bábky, činoherných, pohybových, vizuálnych a iných prostriedkov). Potvrdzuje sa nám zistenie, že mnohé divadlá a skupiny hrajú opusy pre dospelých predovšetkým na festivaloch[3], a veľmi sporadicky ich ponúkajú verejnosti alebo školám vo svojom domácom prostredí.

Z tejto kvantity, na základe kombinácie uvedených troch metód výberu, sme vytvorili program pre dospelých, v ktorom sa prezentuje 6 divadiel/súborov z 5 krajín sveta, PL/DE, SK, F, CZ.



Súčasný program tvorí šesť predstavení, ktoré z nášho pohľadu reprezentujú súčasné línie tvorby pre dospelých v oblasti bábkového divadla. Z angažovaných protivojnových tém sme uprednostnili slovenskú produkciu novo založeného Nového divadla v Nitre, ktoré zožalo úspechy s citlivým spracovaním Anny Frankovej v minulom roku. Slovenskú vzorku dotvára invenčná inscenácia Tracyho tiger z Bábkového divadla v Žiline, ktorá v plnej miere rešpektuje a otvára cesty znakovej a významovej kooperácie animácie, médií, herca/herečky, muziky a pohybu v emotívne ladenom príbehu o hľadaní samého seba od renomovaného autora.  K angažovanému súčasnému divadlu oslovujúce svojou výpoveďou a námetom patrí predstavenie Poludnie z českého divadla Continuo. Súbor neraz hosťoval na našom festivale a vždy prináša prvky nepokojnej a nepravidelnej dramaturgie. Beštiár od Waxwing theatre Praha účinkuje po prvýkrát na festivale. Patrí do línie výtvarno-materiálových experimentov, ktoré sa viažu úzko k tvorbe súčasného bábkového divadla.  Ďalšie dve produkcie z PL/DE a F sú rovnako dôležité. Po rokoch snaženia a komunikácie sa k nám konečne dostáva tvorba jedného z najznámejších režisérov v oblasti bábkového divadla pre dospelých v Nemecku.  Je to inscenácia Michaela Vogela a jeho tímu v prevedení poľského tvorivého zoskupenia Coincidentia s nemeckými hosťami pod názvom Fáza Rem Fáza.  V rámci silnej nemeckej vzorky predstavení sme zámerne uprednostnili tvorbu tohto nemeckého režiséra, doteraz neznámeho na Slovensku. Francúzsko-argentínske predstavenie Jeden v druhom je nadpriemerne vyspelá neverbálna pohybová a vizuálna šou so skvelými hercami. Humorne sa pohráva s námetom ON a ONA, MY, TY a JA. S romantickými predstavami o láske v párových vzťahoch. Hra využíva masky, figuríny, hru svetla a bábkarské technológie, ktoré málokedy vidíme v regióne V4.   


Ešte pár slov k téme

Od roku 2010, keď sme zámerne rozdelili festival na dva impulzy, pre deti a pre dospelých, v II. Impulze presadzujeme cieľ:  prelomiť predsudky voči bábkovému divadlu pre túto vekovú kategóriu, emancipovať a šíriť tento typ tvorby a repertoár pre dospelých. Faktom ostáva, že existencia večerných predstavení v bábkovom divadle nie je už úplnou novinkou. Tvorba pre dospelých sporadicky existuje a rovnako sú diváci a diváčky, ktorí a ktoré (aj keď v menšine) chodia do bábkového divadla večer. Ibaže! - bábkové divadlá s trvalým repertoárom a pravidelným hraním pre dospelých sú stále zriedkavým javom (nielen na Slovensku... Otázka, na ktorú zrejme márne hľadáme odpoveď, stále znie: prečo? Kde a kto spôsobil, že bd sú vytesnené z tvorby pre dospelých? A dá sa tento stav zmeniť pri tvorbe v domácom prostredí? 

Iveta Škripková, riaditeľka festivalu

 

 


[1] Lotta Novalainen je fínska manažérka, dlhoročná spolupracovníčka festivalu Bravo, pre deti v Helsinkách. Momentálne sa venuje novému cirkusu pre deti a pre dospelých. Niekoľko desiatok rokov udržuje profesionálne kontakty s českým i slovenským bábkarským prostredím.

[2] Je možné, že sú aj iné divadelné bábkové súbory, ktoré praktizujú tento typ práce vo V4.

[3] V oblasti bábkového (alternatívneho) divadla vznikol zaujímavý fenomén. Môžeme ho nazvať festivalová turistika. Tvorivé súbory netvoria pre „svoje domáce publikum“, ale cirkulujú po európskych festivaloch, kde nachádzajú vzťahy a zázemie v organizačných tímoch, a tie ich následne pozývajú a uvádzajú v programe, prípadne ich podporujú v projekte (finančne, organizačne) v rámci festivalu.

Top