PRE DETI/PRVÝ IMPULZ

Do posledného 21. ročníka sa prihlásilo 38 zahraničných účastníkov zo 14 krajín Európy a sveta, napr. z Argentíny, Grécka, Belgicka, Rakúska, Rumunska, Bulharska, krajín V4, Fínska, Španielska a pod. A 8 súborov zo Slovenska, z toho všetky bábkové divadlá a 4 nezávislé skupiny, vrátane VŠMU. (Sumár sa týka len predstavení pre deti, nie je to celkový sumár prihlásených.) Z tejto kvantity sme sformovali kvalitatívnu vzorku v počte 13 predstavení pre deti (od batoliat po tínedžerov) zo 6 krajín Európy - SK, CZ, NL, PL, BY, IT -  a Latinskej Ameriky, BR. Novinkou boli súbory prihlásené z Rumunska, Belgicka a Argentíny. Zaznamenali sme súbory, ktoré sa hlásia pravidelne na náš festival s tým istým repertoárom ako po minulé roky. A všimli sme si tendenciu, že niektoré súbory hrávajú svoje produkcie len na festivaloch. Jav, že sa nedá rozoznať či pozeráme rozprávku z Argentíny alebo z Poľska, ak nie je súčasťou hovorené slovo, sa stále opakuje. V ponúkanej vzorke predstavení pre deti bol evidentný rozdiel pri tvorbe málopočetných súkromných skupín a samosprávnych, štátnych divadiel. A to do takej miery, že sme si kládli otázku, či tieto platformy, štátne/samosprávne profesionálne divadlá a tzv. nezávislé združenia, dvojčlenné súbory, môžu a majú byť porovnávané...  Rozdiely sa týkali najmä náročnosti výpravy, využitia svetla, hudby v celku predstavenia, a tiež úrovne hereckej interpretácie. Nerovnosti bývajú priepastne veľké, práve vzhľadom na odlišné materiálne podmienky a možnosti interpretácie jedného/dvoch ľudí... Zo sólo tvorby nás mimoriadne zaujal španielsky herec Barnabé Rubio (Rotative performing arts) s kabaretnými číslami prstového divadla, s artistickou prácou rúk. Išlo o skvele zvládnuté čísla vhodné ako atraktívny program, avšak do klubov bez ohraničenej vekovej adresnosti publika. (Zahraničných kabaretných výstupov s bábkami, v maskách, v kluboch alebo odohrávajúcich sa na ulici, bolo medzi prihlásenými pomerne veľa, čo odkazuje k starému známemu tvrdeniu o zábavnom charaktere bábkového divadla). A samozrejme to svedčí aj o neznalosti festivalu Bábkarská Bystrica zo strany prihlásených zahraničných skupín, z programu sa totiž dá odčítať, akým smerom sa uberáme... 
Vo výbere tohto ročníka sa viacej objavili tieňové divadlá a omnoho viac figurovali inscenácie pre batoľatá. Vkladom do konkurzu boli predstavenia z jedinečného poľského festivalu pre batoľatá „Sztuka szuka malucha“ (koná sa v Poznani). Žiaľ, nevybrali sme nič, napriek množstvu produkcií, lebo sa nám javilo, že hry sa opakujú a formálne už len kopírujú známe postupy bez progresu. Pre nás milým prekvapením bolo predstavenie študentov DAMU, Praha, MOMENT!nežná trashpunková inscenácia pre batoľatá a ich rodičov, v podaní troch študentov, trashpunkerov, ktorí sa zmocnili tvorby pre batoľatá veľmi po svojom, bubnovaním na konzervy... Žiaľ, z časových dôvodov nemohli prísť na festival. Z batolivých predstavení vypadlo z prevádzkových dôvodov ešte dánske predstavenie súboru Madam Bach Vietor, ktoré dlho figurovalo v našom výbere. Určite by bolo zaujímavé porovnať ho so slovenským AERO, keďže išlo o podobnú tému. Z domácich prihlásených divadiel najsilnejšiu ponuku v podobe štyroch predstavení (dve pre deti  a dve pre dospelých) poslalo Bratislavské bábkové divadlo. V slovenskej ponuke sa objavili veľmi rôznorodé kusy od výchovného koncertu cez experimenty malých foriem bývalých absolventov KBT DF VŠMU po klasické „chlebové“ rozprávkové inscenácie samosprávnych divadiel.



Program sleduje zámer, ktorý sa opakuje v zdôvodneniach programu od r. 2010, ide o zámer : prezentovať tvorbu nekomerčného charakteru pre všetky vekové kategórie, od batoliat po tínedžerov. Tvorbu, ktorá ponúka divadelné produkcie mimo tendenčných a zaužívaných stereotypov divadla pre deti. Čo to znamená? Prívlastok nekomerčný je jasný, nedá sa „na produkcii“  zarobiť, prípadne jej spracovanie je natoľko technicky náročné, že sa nepredáva ľahko. Tendenčné a zaužívané stereotypy sú..? Všetci zrejme vieme, čo si pod tým máme predstaviť, ale ako to skonkretizovať? Na hlbšiu analýzu, ako sa tie javy prejavujú v tvorbe bábkových divadiel nemáme priestor (hoci jej vypracovanie by bolo určite zaujímavé). Program festivalu poukazuje na tvorivé línie v produkciách pre deti, ktorými sa divadlá vyhýbajú klišé.

Prvá línia. Trojica batoliacich predstavení. Keďže ide o predstavenia pre malú skupinu divákov je komerčnosť vopred vylúčená. Všetky tri v programe prezentujú pre nás doteraz nevidené prvky tvorivej práce. Brazílska Záhrada je čarovná svojím námetom. Na festival prináša živel exotickej farebnosti. Využíva osvedčený princíp komunikácie s deťmi, avšak veľmi nežným spôsobom ich zapája do hry. Hmatuláci, dobrodružstvo o hmate, využívajú  a zapájajú do hry (u nás pomerne neznáme) prvky snoezelen terapie. A priamo si vyžadujú aktívnu hmatovú interakciu detí.  Naproti tomu AERO združenia ODIVO je predstavením nehereckým a neinteraktívnym (ak pod interakciou chápeme konkrétne akcie s deťmi), čím sa vymyká z radu predstavení tejto línie. Napriek tomu dochádza k mentálnej i vizuálnej interakcii medzi obrazmi vznikajúcimi na scéne a publikom.


Druhá. Dve tieňovo divadelné produkcie. Tie repezentujú ukážky toho najlepšieho v tejto málo používanej technike bábkového divadla na Slovensku. Západné súbory sa vyslovene špecializujú na tento typ divadla. K vyzretým súborom s dlhoročnou tradíciou sa radí taliansky súbor L´Assina sull´isola. Uvedie sa s novou produkciou Bzz, operkou so živou muzikou. Tutu holandského súboru Lichtbende je experimentálne tieňové, technicky dokonale zvládnuté predstavenie. Okrem živej muziky, pre harmonické vyznenie inscenácie mimoriadnu rolu hrajú svietenie a špeciálne reflektory z 19. storočia. Táto inscenácia očarila publikum už na viacerých kontinentoch.


Treťou významnou líniou v programe sú štyri predstavenia väčších profesionálnych divadiel spravovaných mestom, alebo samosprávou. Všetky štyri sa inšpirujú známymi literárnymi predlohami. Ide o pomerne častú metódu dramaturgie v bábkových divadlách. Uvedené produkcie odrážajú túto prax, ich kvalita tkvie vo výslednom inscenačnom a režijnom spracovaní. Tvorivý tím využíva invenčne všetky možnosti bábkového divadla na pretlmočenie témy. To sa týka často spracovávanej rozprávky (môžeme ju pokojne označiť termínom „chlebovka“) Dlhý, Široký a Bystrozraký z ostravského bábkového divadla, alebo adaptácie rozprávky W. Buscha v podaní bieloruského gomeľského divadla. Obidve zasiahnu publikum práve svojím emotívnym režijným a výtvarne efektným spracovaním. Dramatizácia románu J. Korczaka Kráľ Matej poľského bábkového divadla Banialuka a Adventura Humana  Bratislavského bábkového divadla uzatvárajú tretiu líniu ako príklady kvalitnej produkcie s angažovanou témou pre staršie deti. V prvom prípade ide o expresívne protivojnové posolstvo v klasickom divadelnom priestore a v druhom o netradičné spracovanie rozprávkového príbehu vo forme site specific diskusie (hra sa inscenuje v telocvični) s tínedžermi/tínedžerkami o problémoch šikany na školách.


Programový profil detskej časti festivalu uzatvárajú hry, ktoré sme nazvali hry prvého kontaktu. Ide o produkcie založené na čare bábok, Loutkovište/Bábkohrisko a kúzle hry a osobnosti bábkára, konkrétne  rodeného komedianta Víťu Marčíka. Sú to poctivé dielka vhodné pre prvý sociálny kontakt s bábkovým divadlom pre všetkých, ktorí ešte nemali a dlho nebudú mať možnosť prísť do divadla.  Do tejto línie radíme aj prezentáciu študentskej tvorby Katedry bábkarskej tvorby DF VŠMU  v podobe inscenácie Gerda, ako prvý kontakt študentov/študentiek s festivalom. Je pre nás dôležité sprítomniť a prepájať výsledky a formy študentského hľadania so súčasnými profesionálmi a profesionálkami.


Ešte pár slov

Ak sa viac ako tridsať rokov  tvorivo venujeme tvorbe pre deti, nie je možné ignorovať dve nové skutočnosti, ktoré nastali v posledných rokoch v našom kultúrnom priestore. Ide o veľké množstvo kultúrnych akcií pre rodiny s deťmi a stále narastajúci počet nových hereckých skupín prezentujúcoch tvorbu pre deti na Slovensku.

Zdá sa, že kultúrne akcie pre rodiny a deti nikdy neprebiehali na Slovensku v takej hojnej miere ako v súčasnosti. Za posledných pár rokov počet festivalov značne stúpol. Pribudli rôznorodé nové festivaly temer vo všetkých častiach Slovenska. Napr. Rozprávková Modra, Virvar v Košiciach, Slnečný festival v Senci, Cirkul´art v Bratislave, Hviezdne noci v Bytči, Amplión, festival kabaretného a pouličného divadla v Banskej Štiavnici, Mičinský pitvor pri Banskej Bystrici a pod. Vymenovali sme sedem noviniek, ale je ich niekoľkonásobne viac, keďže dnes už temer v každej obci prebieha Kultúrne leto (KL) alebo rázovitý jarmok. Pri prelete novo fungujúcimi prehliadkami a KL som objavila viac ako tridsať jedno až dvojčlenných divadelných skupín (s rozprávkovým repertoárom hraným bábkami) cirkulujúcich po týchto akciách. Zďaleka nie sú všetky. O existencii a tvorbe týchto súkromných skupín neexistuje, zdá sa, nijaký relevantný prehľad. Ďalším zaujímavým faktom je, že kultúrne stretnutia (akcie, festivaly) a skupiny sa delia aj podľa náboženského vierovyznania (napr. tí čo sú pozývaní na katolícke akcie, málokedy vystupujú inde a pod.). Ak na jarmokoch, KL, účinkujú samosprávne bábkové divadlá, tak s identickou ponukou ako súkromné skupiny. S rozprávkou, ktorú hrajú jeden/dvaja herci a nie je náročná na priestor, nevyžaduje svetlo a niekedy ani hudbu/zvuk.

Rozvíjanie kultúrnych akcií môže byť dobrou správou. Regióny sa prebúdzajú a hľadajú svoje miesto aj prostredníctvom kultúry. Zrejme nám nikdy nebolo tak dobre, keď máme v obecných a mestských kasách na to, aby sa konali tieto podujatia. Organizátori a organizátorky uvádzajú v programe bábkové rozprávky, ktoré poznajú z detstva. Väčšinou ide o technicky skromné produkcie, krátke, farebné a veselé.  To je podstatnou črtou. Áno, všetky tieto podujatia sú predovšetkým a najmä zábava. Súčasná ľudová zábava. Slúžia na rozptýlenie najširších vrstiev obyvateľstva a sú akýmsi zrkadlom slovenského mainstreamu v oblasti tvorby pre deti. Pre mňa podstatným faktom je, že slovenské profesionálne kamenné divadlá nepatria do spektra záujmu pre manažmenty o tento druh zábavného kvasenia, či „ľudovej kultúry“. (Výnimku tvorí Teatro Tatro, ktoré sa sporadicky objavuje na niektorých akciách.) Nová vlna týchto podujatí odzrkadľuje kultúrne nároky organizátorov/organizátoriek a vkus, či naladenie publika. A je v neposlednom rade výsledkom  vzdelávania a prostého mediálneho prostredia, v ktorom desiatky rokov prežívame. Akoby sme sa inou cestou, nie s tradičným bábkovým divadlom, ale inými kvázi profesionálnymi bábkovými produktami, vracali k starému známemu tvrdeniu, že bábkovému divadlu pristane a stačí, keď  je len a len nenáročným zábavným výplodom.

Preto je veľmi bizarné, že naši predkovia volali po profesionalizácii a vzdelanosti nášho kultúrneho prostredia, a my, musíme to isté konštatovať aj dnes.

Po desiatkach rokoch existencie systému vzdelávania stredného a vysokého umeleckého školstva sa začínajú v praxi prejavovať jeho výsledky. Absolventov a absolventiek herectva (z konzervatórií, Katedry bábkarskej tvorby v Bratislave, Akadémie umenia v BB) je stonásobne viac, než je potenciálna ponuka práce v profesionálnych divadlách, alebo na trhu s umením. (Navyše mzdy v profesionálnych divadlách sú nízke. Väčšina magistrov a magisteriek je zamestnaná v základných umeleckých školách, konzervatóriách, ale opäť učí na VŠ, aby mali trvalý príjem.) Vzdelávací systém nerešpektuje, že umenie potrebuje talent a skutočný talent je dar, ktorý sa urodí málokedy. Ročníky s umeleckými profesiami sú preplnené, do každého ročníku sa prijme 10-12 osôb (vynásobme si to počtom konzervatórií, VŠ na Slovensku) a po skončení školy sa jej absolventi a absolventky nemajú ako a kde uplatniť v odbore (v mnohých prípadoch im o to ani nejde). A tak využívajú možnosti na živobytie, aké majú.  Čiže „naša nová tridsiatka“ súkromných skupín je odrazom spoločenských podmienok a sociálnych mechanizmov, v ktorých sme sa ocitli.[1] V ďalších témach týkajúcich sa našej kultúrnej budúcnosti, že prečo začínajúci herci a herečky bez skúsenosti a výsledkov vzdelávajú a tým sa znižujú kritériá nárokov na kvalitu umeleckého myslenia ...ani nepokračujem.

Paradox, v ktorom sa ocitá, v prenesenom slova zmysle -  profesionálne umenie a de facto aj profesionálne bábkové divadlo - je, že vznik nových združení väčšinou nie je výrazom energie a túžby mladých absolventov/absolventiek „robiť umenie po novom a inak“, ale je novodobým simulakrum, živia sa síce čím chcú, a pritom sa začleňujú do prúdu ošúchaného zábavného priemyslu nekončiacej sa ľudovej zábavy.  

Iveta Škripková, riaditeľka festivalu

 

[1] Z týchto skupín sa na konkurz na festival Bábkarská Bystrica prihlásili tri.

Top